Poznáte to, je piatok večer, vy sedíte doma, márnite svoj život ako každý iný večer v týždni a nebyť Rachel, Monicy, Pheobe, Chandlera, Rossa a Joeyho, tak ani nemáte žiadnych priateľov. Hovoríte si – čo s načatým večerom a keďže vyhodiť päť eur za lístok do kina je pre priemerného študenta veľa, rozhodnete sa pozrieť si nejaký ten film na internete. Padne nejaké to pivko, potom padne voľba na horor – veď posilnení sa predsa báť nebudete. Pustíte si najnovší zúfalý počin filmárov a áno je to tu – partia amerických teenagerov, ktorých hrajú herci hlboko po tridsiatke, s IQ igelitového vreca sa vyberie do lesa, kde...
Kde...no vlastne je to úplne jedno - buď hľadajú nezvestnú sestru, alebo idú zabiť zlú čarodejnicu, alebo zabiť sestru a nájsť čarodejnicu, skrátka, ocitnú sa v lese. Scenár filmu nenápadne pripomína sedemdesiatpäť ďalších filmov z lesa, ale čo už. Ved aj Rosamunde Pilchreová len prepíše mená postáv a už je z toho nová romanca tak čo. Výber postáv, ktorý robí zrejme ten istý človek už tridsaťsedem rokov je jasný – hrdina, ktorý nevadí ale ani nezaujme, slušné dievča, idiot, necudnica, podľa možnosti blonďavá, a športovec – reprezentant menšiny.
Scenár filmu samotného je priehľadnejší ako klamstvá Rada P., ale vy akosi podvedome dúfate, že to celé teraz snáď bude inak...až kým sa to všetko nezačne uberať rovnakým smerom – športovec a necudnica majú tú vec na „s“, idiot je sám sebou, a zvyšní dvaja, ktorí to potiahnu dokonca filmu, si navzájom hovoria príbehy o mŕtvych rodičoch, súrodencoch, strýcoch a strynách, obľúbených koňoch, a popri tom závidia tým prvým dvom tú vec na „s“. Potom je to už celé veľmi jednoduché, keď sa zmierite s faktom, že tvorcov ste prekukli skôr ako by ste stihli povedať štvorvalcový procesor, prichádza na rad zápletka – wúúú bude to hustééé – niečo šramotí v pivnici, kuchyni, garáži, na povale alebo v pivnici – viem, že pivnicu som povedal dvakrát, ale tam to šramotí najčastejšie.
Kým sa citlivka, hlavný hrdina, idiot, blondska a športovec rozhodnú, že do pivnice pôjde prvý idiot, vy bežíte s vetrom o preteky do chladničky po ďalšie pivo. Nuž, ale ako sa hovorí logiku v horore nehľadaj. Nech pozeráte akýkoľvek horor, platí tu zlaté pravidlo - vždy sú na zozname zubatej prví zástupcovia menšín – černosi, Japonci, Vietnamci, alebo aspoň Mexičania.
Druhé dôležité pravidlo znie - všade chodievajte sám! Rozdeľme sa minimálne na toľko oddielov, na koľko častí si Halina Pawlowská delí pizzu. Ak nie je skupina rozdelená aspoň na sedem osmín, tak sa vo filme ani neposunieme ďalej. Neviem, kto prišiel s nápadom deliť sa v horore na skupiny – tento model nikdy nevyšiel nikomu okrem Scooby Dooa – veď to poznáte, Scooby so Shaggym, a Fred si vždy zobral Daphne...a aj Velmu. Vždy sa ale vrátili všetci živí a zdraví. Čo sa ale o postavách v horore povedať nedá – veď o tom ale vlastne ide, či nie ?
Nedajte sa zmiasť tým, že idiot ide prvý do rizika, prvý umrel černoch, keď išiel na poschodie po baterku, a vy už dávno viete, že ho neuvidíte, rovnako ako neuvidíte koniec tohto skvostu triezvy. Skôr než sa film prenesie do svojej druhej polovice uistite sa, že minutáž filmu je prinajmenšom taká dlhá, ako počet pív vo vašej chladničke.
Ďalšia vec, ktorá mi nedá spávať je, prečo sa filmové postavy tak stupídne pýtajú : Chalanisko vchádza do domu a kričí: Kto je to? Je tam niekto? Čaká snáď, že mu z pivnice odpovie duch starej čarodejnice: Áno tom som ja – démonom posadnutá stará ježibaba, pokojne poď ďalej, ale daj si návleky? Alebo niekto čaká na to, že sa vrah zľakne perfektne formulovanej otázky so stúpajúcou melódiou na konci a položí sekeru na zem, a s plačom utečie preč?
Nech už je to tak či onak, vývoj udalostí je veľmi predvídateľný – predstaviteľ menšiny si nevšimne pustenú cirkulárku, blondska nabehne na mäsiarsky hák, idiot padne do miešačky a naivka stúpi na hrable (dosť naivný spôsob smrti, nie?). Posledný beží lesom upotený hlavný hrdina, ktorý je väčšinou režisérov syn či synovec, a snaží sa nájsť odpoveď na to, prečo sa toto stalo práve jemu a jeho skvelým priateľom, ktorých mal tak rád...teda, až do prvej vraždy, potom už chcel zachrániť len samého seba.
Duch/ čarodejnica/ maniak s kuklou na hlave/lesná víla nakoniec zabije aj hlavného hrdinu, pretože ak by ho nezabila, muselo by mu byť predsa logicky vysvetlené, o čo ide. Ale keďže na toto miesto už kreativita scenáristov nesiaha, a preto rýchlo všetkých zabijeme, a ešte rýchlejšie pustíme záverečné titulky. (Veď nech sa tí chudáci diváci trápia sami s tým, o čo vlastne šlo, nie?) Vy dopijete poslednú fľaštičku alpy, ktorú ste si odkladali na ďalšie filmové večery a nakoniec samého seba presvedčíte, že keby ste boli režisérom, tak to natočíte lepšie. Veď my na Slovensku, sme predsa odborníci na všetko! Či? :-)
Upozornenie: Článok využíva iróniu a satiru, preto je potrebné brať ho s nadhľadom.